V ranom novoveku boli honosné pohreby s katafalkami a bohatou výzdobou predovšetkým výsadou panovníkov a vysokých hodnostárov. Ich cieľom nebola len rozlúčka so zosnulým, ale najmä demonštrácia moci a upevnenie dynastickej kontinuity.
Štandard a vzor pre pompézny pohrebný rituál spojený s procesiou, dočasnou pohrebnou architektúrou a silným ikonografickým programom, ktorý mal explicitne komunikovať kontinuitu, udáva už v roku 1558 pohreb cisára Karola V. v Bruseli. V nasledujúcich storočiach sa táto prax rozšírila, avšak pohreby pre umelcov takéhoto rozmeru boli skôr výnimočné. Väčšinou im bol venovaný len epitaf alebo jednoduchší žáner pohrebného pamätníka. Prvý veľkolepý pohreb s katafalkom usporiadaný pre umelca sa konal už v roku 1564 vo Florencii pre Michelangela. Organizovala ho Accademia delle Arti del Disegno pod patronátom rodu Medici. Hoci oslava jeho umeleckého génia – Il Divino – zohrávala významnú rolu, pohreb mal za cieľ posilniť postavenie novo vzniknutej akadémie. Continue reading