KRÁTKE POJEDNANIE O NOVOVEKOM PÍSME

Pri slove kurent prebehne mráz po chrbte nie jednému historikovi umenia. Je to druh kurzívneho písaného písma, ktoré sa používalo v strednej Európe od 16. do 19. storočia. Kto má viac šťastia, môže ho objaviť v nemecky hovoriacich krajinách ešte v 40. rokoch 20. storočia. Patrí do rodiny neogotických písem, ktoré sa vyvinuli z gotického písma na pomedzí neskorej gotiky a renesancie.

V tlačených knihách sa bežne stretneme so švabachom či fraktúrou, písmami, ktoré sa dajú poľahky naučiť čítať. Väčšina štátnych dokumentov, účtovných kníh či súkromných listov však bola písaná kurentom, zväčša v nemčine. Kurent na prvý pohľad ohúri svojou ozdobnosťou a obtiažnou čitateľnosťou. Napriek tomu, že sa v priebehu doby objavovali knihy normujúce vzhľad písma, pri každom pisateľovi vidno svojský rukopis.

Kurentová tabuľka, bežná pomôcka historika umenia. Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Kurent#/media/File:Deutsche_Kurrentschrift.svg

Kurent tak predstavuje svojské dobrodružstvo, kedy si človek nikdy nemôže byť istý, čo ho čaká na druhej stránke dokumentu. Keďže popri kurente ľudia poznali i latinku sa stáva, že sa v listine písanej kurentom náhle objaví písmenko z latinky, čo môže sprvu zmiasť. Každé písmeno kurentu má niekoľko variácií, ktoré boli pisatelia schopní aplikovať i na jednu stránku.

Tieto danosti robia učenie sa kurentu náročnejším, no praxou sa dá úspešne naučiť. Dobrými pomôckami pre začiatočníka je čítanie indexov (indexy sa bežne nachádzajú v protokoloch magistrátu, súdnych spisoch, matričných záznamoch či knihách testamentov, ktoré sú čoraz viac digitalizované a umiestňované na internet), ktoré sú usporiadané abecedne, vďaka čomu sa dá uvidieť všetky možné varianty jedného písmena. Druhým, pre mnohých pohodlnejším riešením, môže byť stránka http://www.deutsche-handschrift.de/adsschreiben.php, kde je možné zadať akýkoľvek text v latinke, ktorý sa pretransformuje do normovaného kurentu.